Moja (takmer) 3,5 ročná dcéra vymenila pár mesiacov späť svoje prečo za nezvyčajné načo. Ale beriem, že tým naďalej prejavuje svoj záujem o spoznávanie vecí. A asi mi tým chcela niečo naznačiť 😄Jej povinná školská dochádzka je za dverami (fakt, to bude ako mrknutie oka), je na čase sa rozkukať, čo to tá škola aktuálne je.
Deti robia prvé roky života neskutočné pokroky, bez toho, že by ich niekto vedome a cielene EDUKOVAL. Deti sa učia a napredujú vďaka HRE a napodobňovaniu toho, čo vidia okolo seba (rodičia, ostatní súrodenci, kamaráti, situácie,…). Každý z nás má vnútornú potrebu niekam patriť, a byť nejakým spôsobom platný tomuto miestu, skupine. Áno, na začiatok svojho života sme viacej zásobovaný, ako my zásobujeme. Ale tento pomer sa každým pribúdajúcim rokom preklápa.
Charakteristiky hry, čo robí hru hrou, definoval Peter Gray. Kľúčové aspekty sú, že dôležitá je samotná hra, nie jej výsledok, do hry vstupujem na základe svojej vole, a môžem ju kedykoľvek opustiť, hra má svoje pravidlá, na ktorých sú dohodnutí všetci hráči, a nemusia rešpektovať pravidla skutočného sveta.
1) Play is self-chosen and self-directed.
2) Play is activity in which means are more valued than ends.
3) Play has structure, or rules, which are not dictated by physical necessity but emanate from the minds of the players.
4) Play is imaginative, non-literal, mentally removed in some way from “real” or “serious” life.
5) Play involves an active, alert, but non-stressed frame of mind.
Prečo? Načo? Komu?
Deti prvé roky svojho života kladú do nepríčetna otázku: prečo?
V mojej bubline projektového, produktového sveta softvéru, je používanie prečo (5x whys), a otázok Pre koho to je? a Načo to je? veľmi jednoduchý, ale efektívny framework na odhalenie, aký problém skutočne riešim, a ako na daný problém budem jeho riešenie zacieľovať. Nemôžem vyhovieť všetkým ľuďom, a všetkým ich potrebám.
Možno to nie je tvoj prípad, ale môj to asi bol (nemal som čas nad tým nejako dlhodobo hĺbať, ani to teraz nie je podstatné). Pre väčšinu z nás príde zlomový okamih, kedy sa prečo a načo prestaneme v dostatočnej miere pýtať. Ak sa ti to nestalo, dobre pre Teba. Týmto miestom, kde sa nám to stane je aj škola. Škola, ktorá privileguje autoritu učiteľa, žiaka ktorý je vystavený štandardizovanému kurikulu (ako keby sme všetci boli rovnakí) a žiaka, ktorý sa má podriaďovať týmto štandardom, lebo ak nie, dostáva varovanie od samotnej inštitúcie (a tá do tohto terorizovania ešte aj zatiahne rodičov). Inak povedané: žiak, ktorý chcel viesť diskurz, a pýta sa načo, alebo prečo, je usmernený, aby nevyrušoval ostatných.
When two people solve a problem together in the workplace, it’s called “collaboration”. But when school kids do the same thing, it’s called “cheating”.
https://www.atlassian.com/blog/teamwork/kids-learn-collaboration-outside-classroom
Práca je miesto, kde sa snažíme všemožne podporovať kooperáciu, a eliminovať miesta, kde problémy v spolupráci (de facto v komunikácii) nastávajú. Škola je miesto, kde sa kooperácia trestá. Škola je miesto, kde sa gro komunikácie realizuje v jednom okamihu jedným smerom. Najviac od učiteľa na žiakov. Ak jedným z poslaní školy je príprava na prácu, tak v tomto smere môžem skonštatovať, že škola v ňom zlyháva.
Reforma dinosaurov
Už roky počúvame o tom, ako je potrebné školstvo reformovať. Tu ani nie je potrebná detailná sonda do minulosti, pre aké dôvody bola inštitúcia (na začiatku) elementárneho vzdelávania (písanie, čítanie, počty) zavedená do praxe (juk wikipedia). Úprimne, sme už pár rokov v tzv connected economy. Informácie, ktoré sa učíme na základnej škole nie sú za trezorovými dverami. Sú dostupné na internete. Status quo je vhodné pravidelne vyzvať na súboj.
Súčasné školstvo je však ako dinosaurus. Áno, ja mám pramálo konkrétnych a aktuálnych skúsenosti so školou. Ale mám veľa skúsenosti s riešením softvérových projektov. Tradične, či agilne? Agilne. Môžeme dinosaura postupne prebudovať krok po kroku z vnútra? Klobúk dolu všetkým učiteľom srdciarom, ale vlastne všetkým, ktorí sa o to snažia. Obávam sa, že tento “komplex”, podnik, už nie je možné prebudovať z vnútra. Dokonca to môže byť proti vôli niektorých, ktorí sú jeho súčasťou a z tohto status quo profitujú. A je to úplne prirodzené. Ako to je v podnikaní, tak na inkumbenta príde rozvrat (disruption) z vonku.
Rovnako, ako si kladiem otázku Prečo musím presúvať zadok do kancelárie a tráviť zbytočne na ceste 30 a viac minút denne, keď všetko potrebné dokážem urobiť na diaľku, tak si kladiem otázku: Prečo potrebujem chodiť do školy? Aby to teraz nevyznelo, že brojím proti fyzickému stretávaniu, a presunu aj tohto aspektu nášho života na diaľku. Nie. Želaná je interakcia, so spolužiakmi, ako z vyšších, tak aj nižších ročníkov (ak použijem túto nevhodnú segregačnú schému). Interakcia s dospelými.
Aktuálny spôsob organizácie školy je zrelý na presne mierené prečo. Prečo, je to tak, ako to je? A načo to je dobré? A nedá sa to urobiť inak?
Sme s aktuálnou krízou na prahu novej éry školstva? Terapia šokom?
Dostatok manažérov a lídrov vie, že v “tvorivých profesiách”, ktoré sú aj menej ohrozené ďalším rozvojom automatizácie, robotizácie, sú kľúčové výsledky, nie počet odpracovaných hodín. Koncepty ako ROWE (Results only working environment) alebo AMP (Autonomy, Mastery, Purpose) pomáhajú dosahovať nielen konečný výsledok, ale dodávajú zmysluplnosť aj samotnej ceste za týmto výsledkom.
Potrebujeme naďalej vychovávať ľudí, ktorí budú slepo a poslušne vykonávať to, čo im je povedané? Alebo chceme skôr vychovávať ľudí, v ktorých podporujeme prirodzený záujem veci skúmať, kriticky myslieť, svoje myšlienky prezentovať a na týchto myšlienkach vzájomne spolupracovať?
Asi nebudem sám, čo má skúsenosť s tým, že keď ma niečo skutočne zaujíma, ak sa do niečo zahĺbim, tak som schopný tomu bez supervízie venovať veľké množstvo času, energie a snahy, aby som sa o tom dozvedel, čo najviac. Takýto istý stav je dobrý ako pre 30 ročného, tak aj 5 ročného, či 10 ročného človeka.
Ak si to dočítal až sem, asi budeš súhlasiť s tým, že “škola” potrebuje reštart. Tak sa začni aj ty sám pýtať ostatných rodičov, učiteľov, známych a pátrať: Na čo je škola?!
Hlavu hore, alternatívy sú tam vonku.
Inšpirované skutočnými udalosťami a knihami:
- Peter Gray - Sloboda učenia
- Seth Godin - Stop stealing dreams
- Viktor Frankl - Hľadanie zmyslu života