Z blogchainu: 5 ideálov, ako ich pomenoval a definoval Gene Kim v knihe The Unicorn Project
Naformátovaní na obavy
Škola nás (bude nás asi stále dosť) "naformátovala", že robenie chýb sa trestá. Strach z urobenia chyby nás následne rôznymi spôsobmi paralyzuje. Škola nás nastavila, aby sme vyhoveli požiadavkám autorít (zvládnuť test), nie aby sme sa zameriavali na riešenie problémov (v ktorých riešení vidíme sami zmysel, potrebu). Táto istá dynamika prenesená do pracovného prostredia znamená, že dosť veľa energie venujeme tomu, aby sme v rámci politických manévrov v kancelárii (office politics) niekomu nestúpili na otlak alebo sa mu snažili zapáčiť.
Túto energiu by bolo vhodnejšie presmerovať do spoločného riešenia problémov, a nastaviť sa tak, že si vzájomne dôverujeme. A ak sa aj nejaký výkuk v tíme nájde, tak ho v rámci spoločných retrospektív - pravidelná reflexia dobrého i zlého z posledného obdobia za účelom identifikácie udržiavacích/nápravných opatrení - postavíme na svetlo sveta.
Nechcem Ťa tu motivovať, aby si sa bezhlavo vrhal na akýkoľvek problém bez rozmyslu, bez váhania veril svojim inštinktom. Ale ak sa prichytíš pri obavách, skús si dať odstup a racionalizovať, aký je možný najhorší scenár.
Počet takých, čo dosahujú dobré výsledky pod stresom, alebo v strachu, sa limitne blíži k nule. Potrebuješ byť v pohode. Ak máš šéfa, čo Ťa "straší" (teraz tým nemyslím až mobbing), tak ho buď pošli do hája (odíď), alebo prečítať si tento článok.
Blameless postmortem
Ak sa stane chyba, tak ako tímoví hráči, nehrajme blame game "za to môže Karol!". Ako tímoví hráči sa pýtajme, čo môžeme urobiť do budúcna, aby sa taká situácia neopakovala. Čo sme mohli urobiť inak, ešte skôr ako sa táto chyba stala. Ako môžeme túto chybu do budúcna eliminovať systémovo.
You are in an organization where everyone is making decisions, solving important problems every day, and teaching others whay they’ve learned… Your victory is inevitable.
Zdroj: The Unicorn project
Bezpečné prostredie je charakterizované tým, že:
- nemáš problém povedať, že máme (niekde) problém. Že sa neobávaš toho, že budeš za Ťa za to šéf pokefuje, alebo sa kolega bude cítiť dotknutý.
- nemáš problém povedať "ja neviem". Aj keď si šéf.
- máš priestor sám robiť rozhodnutia, a ak by aj boli zlé, tak neskončíš hneď "na koberčeku".
Hľadanie zmyslu (života)
V knihe Hľadanie zmyslu života Viktor Frankl popisuje svoje osobné skúsenosti z koncentračného tábora. Jeho "zážitky" sa stali základom pre logoterapiu (doslovne povedané liečenie cez zmysel). Všetci jeho spoluvezni, ktorí v nejakom okamihu svojho pobytu v koncentračnom tábore stratili zmysel svojho života (aj keď v danej situácii vypadal ako veľmi ťažko dosažiteľná méta), sa zakrátko stali obeťami (zomreli).
Cez tento veľmi zvláštny záver Ti chcem len pripomenúť: čo je tým zmyslom v tvojej práci? Je to riešenie konkrétnych výziev (problémov) v bezpečnom priestore, samozrejme nie však úplne bez rizík, alebo manévrovanie na hranici strachu a psychologického vypätia v nevyspytateľnom vesmíre kancelárskej politiky?