Zákopová mapa

Článok z blogchainu: zákopová metóda.

Tu stojíte. Poznáš to, keď sa chceš niekde efektívne zorientovať, tak pozrieš na mapu.

Aplikáciou prístupu, že všetky požiadavky (dopyty) na softvéry sú evidované vo forme user stories, ako softvér vyvíjaš postupnou akumuláciou všetkých týchto stories získavaš efektívnu evidenciu toho, čo v sofvéri dokážeš robiť z pohľadu jeho užívateľov. Navyše to môže robiť z pohľadu, ktorý kopíruje aktivity v podnikových procesoch.

V tejto optike aj bežný užívateľský manuál aplikácie, ktorú si nenechávaš vyvíjať, ale ju používaš (SaaS, balíkový softvér), je super mať doplnený (minimálne o tie úplne najpoužívanejšie) user stories. Tým myslím, že vyhodnotíš, čo v danej aplikacii používatelia robia, a to zdokumentuješ formou user stories.

❓Však to čo opisuješ, nie je mapa, to je zoznam. Čo má tento zoznam s mapou?

Zákopová mapa je súhrnné pomenovanie pre good enough dokumentáciu:

  • systémov/aplikácií a ich prostredí (produkčné, testovacie}
  • rozhraní (interfaces) a dátových tokov (dataflows)
  • užívateľských príbehov (user story)
  • kľúčových dátových atribútov - detail toho, aké a ako data sa v akom systeme ukladajú

Aby mapa bola mapou, je potrebné pre systémy (krabičky) vizualizovať ich prepojenia (dataflows) voči ich rozhraniam. Aby sa v tomto všetkom dalo systematicky vyhľadávať na pomoc prichádza opať minimalistické štruktúrovaná evidencia.

Áno, tu sa už preklápame za hranicu dokumentácie architektúry (Enteprise Architekture).

Netreba nič na začiatok preháňať, stačí si dnes zobrať na srdce to, že keď sa budem snažiť spisovať požiadavky na to čo ma softvér robiť formou user story, tak vďaka malej štipke organizácie (dostanem user stories všetkých používaných aplikácii na jedno miesto) a iného uhlu pohľadu (aj pre softvér, pre ktorý nemám vývoj), dokážem dostať na jedno miesto informácie, ktoré sa často opakovane dolujú, akonáhle príde ďalšia zmena. A tá príde zaručene.