Agile vs. waterfall

Pár dní späť som so záznamu počúval battle medzi Dušanom Kocúrekom a Róbertom Kormaňákom Agile vs Watterfal.

Nemám nič proti tvrdeniu, že dľa projektu, uvážime metodiku. Ale takéto vyjadrenie, nemá šancu rozprúdiť diskusiu. 😎

Ja sa častejšie ako menej často pohybujem okolo SW projektov/produktov v neistom (darmo si CEO bude do excelu projektovať plánované výnosy), alebo v komplexnom prostredí (komplexnosť IT architektúry, v ktorej SW je, alebo bude do nej integrovaný).

Postrehy k agile a waterfall svetom

Agile (lean) prístup vo všeobecnosti podnecuje transparentnosť (zápisy vo forme user stories), zastupiteľnosť (tímová práca) a lepšie sa pasuje s neistotou (priebežná exploration, PDCA, hypotézy).

Bojím sa, či projektový manažér (PM) nemá byť super hrdina, čo všetko dokáže (zorchestruje takmer dokonalú WBS), a vďaka PRINCE2 má všetko pod kontrolou, čím sa zároveň sám stáva jedným z rizík projektu.

Kto nedáva vatu do WBS? Pridaním vaty sa automaticky oddaluje interakcia skutočného softvéru so zákazníkom, používateľom.

Áno, idylku, v ktorej dokáže  fungovať samoriadený agilný tím, nie je jednoduché dosiahnuť, a skôr sa takéto nastavenie podarí zrealizovať s viac seniorskejšími ľudmi. Ale ja by som sa skôr o takéto snažil.

Agilný spôsob riadenia je nachýlný viac k tomu, že sa môže začať iterovať bez vízie, t.z. že sa neurobí fáza iniciácie. A potom sa to nehospodárne pláta. Sú však aj na toto opatrenia (mockupy, wireframes).

Agilný prístup viac operuje v okruhu produktového manažmentu, v hľadaní efektívnej aplikácie snaženia tímu ľudí na vylepšenie hodnoty (pre koncového zakazníka). Je lepšie mať stabilný tím, ktorému sa dohadzuje práca, ako skladať vždy nový tím per projekt.

Z môjho (mála) skúsenosti si projektový svet často ide v režime order takera, ktorý dodá to, čo je mu rozkázané, dopytované, a často sa zabudne kriticky pozrieť na to, čo zákazník žiada. V čom je vlastne hodnota v očiach zákazníka. Táto informácia pomáha zosúladiť vzájomné očakávania a organizovať priority.